|
Môj známy je vášnivý hobby kameraman a teda
potrebuje veľký úložný priestor na archiváciu nahrávok. Rozhodol
sa teda dať si pod stromček sieťové úložné zariadenie NAS -
konkrétne D-Link DNS-320 ShareCenter Pulse, ktorý bol v akcii za veľmi dobrú cenu,
k tomu dokúpil 2TB disk, pričom jeden 1,5TB disk už mal.Keďže
nie je až tak technicky zdatný sa takéto hardwérové záležitosti,
požiadal ma či by som mu to poskladal, oživil a nastavil.
Čo je NAS ?
NAS je súborový úložný priestor pripojený do
siete poskytujúci údaje klientom pripojeným v sieti.
Podľa technických možností môže byť spustený aj
iný software - poskytovanie iných služieb, napr.sťahovanie dát,
sieťová tlačiareň a iné.
Štandardne NAS nemá pripojenú klávesnicu, myš a
ani monitor. Konfiguruje sa cez sieť, často použitím
internetového prehliadača.
Výhody NAS
-
veľkou výhodou je centrálne úložisko dát,
pričom dáta sú dostupné cez sieť z viacerých počítačov.
Podľa možností sa dajú nastaviť prístupové práva k
jednotlivým adresárom a súborom pre užívateľov. NAS je
použiteľný či už vo firme na ukladanie firemných dát alebo v
domácnosti na ukladanie fotiek, hudby a videí.
-
keďže dáta sú uložené na jednom mieste, tak
z toho vyplýva aj jednoduchšie zálohovanie.
-
jednoduchší prístup k väčšiemu množstvu
údajov. Väčšie množstvá dát je sice možné ukladať aj na
externé pevné disky pripojiteľné napr. cezs USB port, tieto
však treba pri použití pripájať. Ak ich je viac tak
častejšie meniť, prehadzovať medzi počítačmi alebo
multimediálnymi prehrávačmi tam kde ich treba a pod. Výhodou
NAS v tomto prípade je, že NAS môže byť umiestnené kdekoľvek
napr. niekde v technickej miestnosti kde nezavadzia a dáta
sú dostupné cez sieť.
-
podľa prevedenia NAS sú dáta dostupné
okamžite a kedykoľvek (ak rátame prevedenie s trvalým chodom
24/7). Samozrejme ak disky netreba sú uspané a teda spotreba
systému je nízka.
-
možosť využiť ďalšie služby - sťahovanie
dát, mailový server, tlačový server, zálohovanie klientských
počítačov.
Nevýhody NAS
-
riziko straty dát pri poruche alebo zásahu
bleskom. Čiže nezabudnúť zálohovať najdôležitejšie údaje.
Možnosť zapojiť disku do RAIDu a tým predísť strate dát pri
poruche niektorého z diskov.
-
vyššia počiatočná investícia.
-
väčšinou pomalšie ako priame pripojenie
externého disku cez USB.
Popis D-Link DNS-320
(obrázok prebraný z
http://www.itechnews.net/2010/12/07/d-link-sharecenter-pulse-dns-320-2-bay-network-storage-enclosure)
-
lacnejší ako jeho
predchodca D-Link DNS-323
-
novší (2010) ako
jeho predchodca D-Link DNS-323
-
veľmi elegantný
vzhľad a malé rozmery - na druhej strane sú ale použité
lesklé plasty, čiže hneď vidieť prach na ňom a všetky
otlačky prstov
-
možnosť vložiť 2
pevné disky
-
možnosť použiť RAID
alebo samostatné disky bez RAIDu
-
regulácia rýchlosti
ventilátora podľa vnútornej teploty a teda podľa zaťaženia
(ventilátor je vypnutý pri nečinnosti, alebo pri nízkej
záťaži)
-
ventilátor je malý a
teda aj hlučný
-
uspávanie diskov v
prípade nečinnosti
-
veľa funkcií a nízku
cenu
Vrchnú časť skrinky je možné otvoriť a tak sa
dostať k priestoru pre vloženie diskov. Plošný spoj je na spodu
skrinky. Disky sa zasunú zhora do SATA konektorov na plošnom
spoji. Po spustení zariadenia musia kontrolky obidvoch diskov
svietiť alebo blikať, ak nie, tak je niektorý z diskov nesprávne
zasunutý.
Na prednej strane pod odklopným krytom sa
nachádza USB vstup pre pripojenie Flash pamäte, tlačiarne a pod.
Nie je možné pripojiť ďalší externý disk !
Na zadnej stane sa nachádza spomenutý malý
ventilátor, napájací konektor, sieťový konektor a tlačítko
Reset.
Ďalej budem popisovať iba spojazdnenie zdielania
diskov, nebudem sa venovať ďalším službám a programom (torrenty,
SSH, UPnP server - MediaTomb, zdielanie tlačiarne, nastavovanie
kvót pre užívateľov a pod.).
V čom je problém
Problémom sú použité disky - konkrétne
Western Digital, rada EARS a tu použité WD15EARS a WD20EARS.
Jedná sa o to, že veľkosť sektorov nie je štandardných (a u
menších diskov) doteraz používaných 512B ale je 4KB. Podrobné
vysvetlenie tohto problému tu nebudem uvádzať, na internete je
mnoho článkov o tom, stačí hľadať "Advanced Format" . (napr. tu:
http://hothardware.com/Articles/WDs-1TB-Caviar-Green-w-Advanced-Format-Windows-XP-Users-Pay-Attention/
.alebo
http://www.anandtech.com/show/2888/1 ). Uvedený problém z
hľadiska bežného užívateľa spôsobí spomalenie práce disku pri
čítaní ale hlavne pri zápise.
Vyriešenie tohto problému sa volá zarovnanie
partícií. Pre WinXP je k dispozícii program WD Align. Tento však
nepracuje s linuxovými partíciami, ktoré D-Link používa (EXT3).
Tu je potrebné upraviť partície ručne. Tento problém sa týka aj
iných NAS od iných výrobcov (viď. aj
http://www.shadowandy.net/2010/12/4k-advanced-format-hard-disks-align-or-not-to-align-for-my-nas.htm)
Tento problém sa netýka iba diskov od Western
Digital, podobne sú "postihnuté" aj napríklad disky Samsung
SpinPoint F4 EcoGreen - 2TB a do budúcnosti sa dá predpokladať
tento smer u všetkých výrobcov diskov s vyššími kapacitami.
D-Link DNS-320 pri vytváraní partícií nastaví
tieto podľa veľkosti sektorov 512B. Podobne je to aj u starších
WinXp. Prvá partícia začína na sektore 63. Zarovnanie partícií
znamená upravenie začiatku a konca partície podľa jednoduchého
princípu:
-
Partícia musí
začínať na sektore deliteľnom 8 bezo zvyšku, čiže výsledok
musí byť celé číslo. Čiže nie spomenutých 63, ale treba
začať partíciu sektorom 64 (lebo 8*64=512B, vysvetlenie
podrobne na odkazoch vyššie).
-
Koniec partície by
mal byť sektor pred sektorom začiatku ďalšej partície
(príklad nižšie)
Upozornenie !
Tu popisovaný postup bol aktuálny pre
verziu firmware 1.0
D-link vo verzii 2.0 a vyššie zjavne
upravil rozdelovanie diskov - disky sú správne zarovnané. Je to
možné overiť buď nainštalovaním fun_plugu a pripojením sa na
D-link cez telnet. Tiež je možné overiť zarovnanie vybratím
disku z D-linku; napojením na klasický počítač a vykonaním tejto
kontroly cez linux (stačí aj LiveCD; resp. pomocou unetbootin
vytvoriť USB kľúč s LiveCD systémom).
Postup
inštalácie D-Link DNS-320 s diskami Western Digital série EARS
1. Vloženie diskov
Ako som vyššie písal mal som k dispozícii 1,5TB
disk a 2,0TB disk. Požiadavka bola získať čo najvyššiu kapacitu,
takže budú nastavené ako štandardné, bez RAIDu, na každý sa bude
pristupovať cez sieť samostatne (či už cez Miesta v sieti, alebo
priradením označenia jednotiek, napr. R a L)
Disk označený Volume 1 je pravý (R) - tento je
"hlavný", Volume 2 je ľavý (L). Počas nasledujúceho postupu ich
navzájom vymením, takže keď chcem mať 2,0TB ako Volume 1
(vpravo), tak teraz ho vložím vľavo a po vykonaní určitých
krokov ho presuniem vpravo.
Obidva disky sú zo série EARS, takže ich treba
obidva "zarovnať". Nedá sa to spraviť v jednom kroku - čiže
najprv treba zarovnať jeden a potom druhý. Dá sa zarovnávať iba
ľavý - čiže Volume 2. Preto najprv zarovnám jeden disk v ľavej
pozícii a potom ich prahodím a zarovnám druhý disk znovu v ľavej
pozícii.
Pozície diskov na začiatku inštalácie:
| R |
Volume 1 |
/dev/sda2 |
1,5TB |
/mnt/HD/HD_a2 |
| L |
Volume 2 |
/dev/sdb2 |
2,0TB |
/mnt/HD/HD_b2 |
2. Počiatočná inicializácia D-linku
Pomocou dodaného CD je možné spustiť počiatočnú
inicializáciu - v sprievodcovi sa nastaví prístupové heslo, IP
adresa (alebo DHCP), zvolí sa štandardný režim alebo RAID a
sformátujú sa disky.
Takto pripravený D-Link je funkčný, ale partície
nie sú zarovnané a preto disky trpia problémom popísaným
vyššie. Preto v ďalších krokoch nasleduje zarovnanie partícií.
3. Sprístupnenie D-linku cez telnet
zdroj:
http://www.shadowandy.net/2010/11/dns-320-making-fun_plug-and-old-packages-work.htm
Stiahni si
tento archív,
ktorý obsahuje všetko potrebné.
Súbory fun_plug, fun_plug.tgz, fun_plug.local je
potrebné nakopírovať na disk Volume 1 a potom reštartovať
D-link. Po naštartovaní je možné spustiť telnet cez Štart -
Spustiť - telnet 192.168.x.x (kde treba vložiť IP adresu
D-linku).
Po výzve “/ #” treba zadať
príkazy:
cd
/mnt/HD/HD_a2
ls
(zobrazí súbory na disku, musí tu byť aj fun_plug.local)
mv
fun_plug.local /ffp/etc
chmod a+x
/ffp/etc/fun_plug.local
4.
nainštalovanie inej verzie fdisku
zdroj:
http://forums.dlink.com/index.php?topic=14484.0
fdisk v zariadení neumožňuje
požadované úpravy - končí chybou "segmentation fault", preto ho
nahradíme inou verziou.
Z archívu je potrebné rozbaliť
súbor fdisk.bz2 (tento je ešte potrebné rozbaliť napr. pomocou
programu 7-zip) na Volume 1.
V telnete zadať tieto príkazy:
cd
/mnt/HD/HD_a2/ffp/sbin
mv fdisk
fdisk.old
mv ../../fdisk . (pozor, bodka za medzerou)
chmod +x fdisk
Teraz treba
reštartovať D-link.
5. Zastavenie služieb
Cez telnet:
smb stop (ukončí sambu, ktorá slúži
na zdielanie cez sieť)
swapoff -a (odpojí odkladací
oddiel)
umount -a (odpojí všetky partície,
ktoré sa dajú - teda aj naše potrebné /dev/sdb)
6. Zarovanie partícií
Ako som písal vyššie dá sa zarovnať iba disk
vľavo L = Volume 2 = /dev/sdb
Pomocou príkazu fdisk -lu
/dev/sdb sa dá zobraziť rozdelenie ľavého disku.
Príklad nezarovnaného disku:
/ # fdisk -lu
Disk /dev/sdb: 2000.3 GB, 2000398934016 bytes
255 heads, 63 sectors/track, 243201 cylinders, total 3907029168 sectors
Units = sectors of 1 * 512 = 512 bytes
Disk identifier: 0x1b8afecc
Device Boot Start End
Blocks Id System
/dev/sdb1 63 1060289 530113+ 82 Linux swap /
Solaris
/dev/sdb2 2088450 3904983809 1951447680 83 Linux
/dev/sdb4 1060290 2088449 514080
83 Linux
Disk je rozdelený na
tri oddiely:
/dev/sdb1 je swapovací - čiže odkladací
/dev/sdb2 je hlavná dátová obasť na ukladanie dát - tento oddiel
je Volume2
/dev/sdb4 je pomocný pre D-link
Ani jeden oddiel nezačína sektorom, ktorý je
deliteľný 8 bezo zvyšku. 63/8 = 7,88; 2088450/8 =
261 056,25 čiže ani jeden nie je zarovnaný správne.
Príklad ako by mohol vyzerať správne zarovnaný
disk:
Device Boot Start End Blocks Id System
1
/dev/sdb1 64 1060287 530113+ 82 Linux swap /
Solaris
2
/dev/sdb2 2088448 3907029167 1951447680 83 Linux
4
/dev/sdb4 1060288 2088447 514080 83 Linux
Čiže štartovací sektor musí byť deliteľný ôsmymi
bez zvyšku 64/8=8,00; 2088448/8=261 056,00; 1060288/8=132 536,00
(celé číslo)
Koncový sektor musí byť o jeden nižší ako
začiatok ďalšej partície. POZOR, partície sú v poradí sdb1,
sdb4, sdb2 ! Čiže ak oddiel sdb4 začína sektorom
1060288, tak predchádzajúci oddiel sdb1 musí končiť 1060287.
Zároveň je možné skontrolovať: napr. sdb2
3907029167 +1 - 2088448 = 3 904 940 720,00 / 8 = 488 117 590,00
(celé číslo)
Pri nastavovaní koncového sektora hlavného
odielu sdb2 treba zvoliť ponúknutý koncový sektor (napr.
3907029167), lebo napr. D-link pri pôvodom rozdelovaní disku
nechal zbytočné voľné nevyužité miesto na konci disku veľkosti
skoro 1GB.
Partície sa upravujú cez telnet pomocou príkazu:
fdisk -u /dev/sdb
stlačením:
p - zobrazí
partície
Úprava sdb1:
d (zmazanie partície)
1 (chceme zmazať sdb1)
n (vytvorenie novej)
p (bude primárna)
1 (číslo partície)
64 (začiatočný sektor)
1060287 (koncový sektor)
t (túto partíciu sdb1 musíme
nastaviť ako swap)
1 (nastavujeme sdb1 ako swap)
82 (nastavujeme sdb1 ako swap)
p - zobrazí
partície - skontrolujeme či je sdb1 tak ako potrebujeme
Úprava sdb4:
d (zmazanie partície)
4 (chceme zmazať sdb4)
n (vytvorenie novej)
p (bude primárna)
4 (číslo partície)
1060288 (začiatočný sektor)
2088447 (koncový sektor)
p - zobrazí partície -
skontrolujeme či je sdb4 tak ako potrebujeme
Úprava sdb2:
d (zmazanie partície)
2 (chceme zmazať sdb2)
n (vytvorenie novej)
p (bude primárna)
2 (číslo partície)
2088448 (začiatočný sektor)
odklepnme posledný ponúknutý sektor
(koncový sektor)
p - zobrazí partície -
skontrolujeme či je disk rozdelený tak ako potrebujeme
stlačením:
w - zapíše zmeny na
disk (je možné že vypíše že zmeny neboli zapísané a budú až po
reštarte zariadenia).
Ak vypíše fdisk po zapísaní zmien na disk že je
potrebné reštartovať D-link, čiže treba ho reštartovať a až
potom je možné disky formátovať. Ak nevypíše že je potrebný
reštart tak je možné disky hneď formátovať. Vždy je však lepší
reštart.
6. Zapnutie swapu a formátovanie oddielov
V telnete
pripravíme a povolíme swap:
mkswap /dev/sdb1
swapon /dev/sdb1
Sformátujeme pomocný oddiel:
mke2fs -j /dev/sdb4
Teraz si treba uvedomiť aký typ dát budeme ukladať na hlavný
údajový oddiel Volume2 - podľa toho závisí spôsob
formátovania tejto partície:
a, ak budeme na disk ukladať prevažne videá (napr.
tu riešené ukladanie videí z kamery) resp. veľké súbory a
teda menší počet súborov, tak oddiel sformátujeme príkazom:
mke2fs -j -m 0 -T largefile4 /dev/sdb2
b, ak budeme na disk ukladať prevažne malé súbory a
veľký počet súborov (napr. archivácia dokumentov, veľkého
množstva fotiek, veľké množstvo malých obrázkov, ikôn, resp.
iných grafických prvkov, archivácia web stránok, mailové
databázy a pod.) tak oddiel sformátujeme príkazom:
mke2fs -j -m 0 /dev/sdb2
Zjednodušené vysvetlenie problému:
-j určuje že sa bude jednať o
žurnálovací súborový systém (výhody napr. na:
http://www.petricek.cz/clanky/ext3.html)
-m 0 zakáže vyhradenie blokov
rezervovaných pre roota (info napr. na:
http://linux.die.net/man/8/mke2fs)
Súborový systém obsahuje takzvané inody, v ktorých sú uložené
pre jednotlivé súbory prístupové práva, veľkosť súboru, časy
posl. prístupu, zmien, a iné údaje. Počet týchto inodov je
vytvorených pri formátovaní oddielu, neskôr ich počet nie je
možné zväčšiť ! Počet inodov limituje počet súborov a adresárov
na disku. To koľko ich bude vytvorených určuje prepínač
-T largefile4, resp. jeho nepoužitie.
Napríklad pri sformátovaní oddielu 1,5TB disku pomocou prepínača
-T largefile4 je vytvorených zhruba 357 472 inodov. Na každý
súbor a adresár treba 1 inode a môže sa veľmi ľahko stať, že pri
ukladaní veľkého počtu malých súborov na takto sformátovaný disk
sa inody minú. Systém potom nedovolí nakopírovať na disk ďalší
súbor - systém hlási, že disk je plný (pritom klasickým
zobrazením zaplnenia disku zobrazí napr. obsadenie na 20%).
Sformátovanie oddielu 1,5TB disku bez prepínača
-T largefile4 vytvorí okolo 91,5
milióna inodov (napr. 1TB disk okolo 61 miliónov inodov). Toto
umožňuje uložiť na disk veľmi veľký počet súborov , na druhej
strane kontrola disku a aj jeho činnosť je pomalšia.
Veľký počet inodov negatívne ovplyvňuje rýchlosť prístupu k
údajom, preto sa v prípade ukladania prevažne videí resp. iných
veľkých súborov volí menší počet inodov (a teda voľba
-T largefile4 pri formátovaní).
Nasledovným príkazom je možné zobraziť počet a aktuálne použitie
inodov:
df -i
7. Reštart zariadenia, disk je pripravený
Web rozhranie D-linku, stále ponúka disk na
formátovanie (v prípade potreby prejsť ďalej v rozhraní treba
stlačiť Skip). Zaregistrovanie disku pre D-link aby ho neponúkal
znovu formátovať (keďže sme ho formátovali v predchádzajúcom
kroku):
v telnete:
hd_verify –w
8. Výmena diskov, zopakovanie bodov 2-7 na
druhom disku
Máme zarovnaný a pripravený ľavý disk. Teraz je
treba zariadenie vypnúť a disky vymeniť. Následne kroky 2 až
7 zopakovať znovu na druhom disku. Čiže zarovnaný 2,0TB disk
vložíme vpravo a v ľavej pozície zarovnáme druhý disk 1,5TB.
Pozície diskov po výmene - konečný stav:
| R |
Volume 1 |
/dev/sda2 |
2,0TB |
/mnt/HD/HD_a2 |
| L |
Volume 2 |
/dev/sdb2 |
1,5TB |
/mnt/HD/HD_b2 |
V mojom prípade bolo rozdelenie aj druhého disku
také isté až na iný posledný sektor (oddiel sdb2)- ktorý bol
samozrejme menší, keďže sa v tomto prípade jedná o 1,5TB disk.
9. Odstránenie fun_plugu
zdroj:
http://nas-tweaks.net/59/removing-the-fonz-fun_plug/
Na disku Volume1 je aktuálne nainštalovaný
fun_plug, ktorý umožňuje prístup do D-linku cez telnet. Tento
fun_plug obsahuje aj iné zaujímavé programy, ktoré však dotyčný
pre ktorého D-link inštalujem nebude využívať, takže tento
fun_plug potrebujem z disku Volume1 odstrániť - tým sa aj
zamedzí prístup cez telnet. Zo stiahnutého archívu zo zložky
"remove fun_plug" treba nakopírovať súbor do Volume1 a
reštartovať D-link. Tým sa fun_plug odstráni z disku.
Keď je fun_plug nainštalovaný na disku Volume1,
tak nie je možné cez web rozhranie D-linku spustiť kontrolu na
tomto disku Volume1 (resp. vypíše že kontrola zlyhala). Dôvod je
že systém nevie odpojiť disk lebo sa používa fun_plugom. Po jeho
odinštalovaní je možné kontrolu bez problémov kedykoľvek
spustiť. Po formátovaní disku systém informoval že kontrola
disku sa bude automaticky spúšťať po 37 štartoch alebo 180 dňoch
podľa toho čo nastane skôr.
Iné zaujímavé príkazy:
top - vyťaženie
procesora a jednotlivé procesy
free - zaplnenie
pamäte
df -h - zaplnenie
diskov
df -i - zaplnenie
diskov - zobrazenie obsadenia inodov (určujúcich počet súborov,
ktoré je možné uložiť na disk)
Test rýchlosti D-Link DNS-320
Jedná sa o test po zarovnaní diskov. Žiaľ
zabudol som D-link otestovať pred zarovnaním pre porovnanie.
Pre otestovanie rýchlosti som použiť jednoduchý
program
NAS performance tester.
Running warmup...
Running a 200MB file write on drive L: 5 times...
Iteration 1: 21,48 MB/sec
Iteration 2: 22,5 MB/sec
Iteration 3: 21,62 MB/sec
Iteration 4: 20,71 MB/sec
Iteration 5: 21,62 MB/sec
------------------------------
Average (W): 21,59 MB/sec
------------------------------
Running a 200MB file read on drive L: 5 times...
Iteration 1: 28,44 MB/sec
Iteration 2: 27,47 MB/sec
Iteration 3: 27,89 MB/sec
Iteration 4: 24,9 MB/sec
Iteration 5: 27,59 MB/sec
------------------------------
Average (R): 27,26 MB/sec
------------------------------
Running warmup...
Running a 200MB file write on drive R: 5 times...
Iteration 1: 19,48 MB/sec
Iteration 2: 21,12 MB/sec
Iteration 3: 20,13 MB/sec
Iteration 4: 19,39 MB/sec
Iteration 5: 20,68 MB/sec
------------------------------
Average (W): 20,16 MB/sec
------------------------------
Running a 200MB file read on drive R: 5 times...
Iteration 1: 25,65 MB/sec
Iteration 2: 26,07 MB/sec
Iteration 3: 26,89 MB/sec
Iteration 4: 26,83 MB/sec
Iteration 5: 26,5 MB/sec
------------------------------
Average (R): 26,39 MB/sec
------------------------------
Stránky s podobonou témou:
http://www.consumedconsumer.org/2010/05/upgrading-my-dns-323-to-2-x-2-tb-i.html
http://www.consumedconsumer.org/2010/06/upgrading-my-dns-323-to-2-x-2-tb-ii_08.html
http://forum.dsmg600.info/viewtopic.php?id=5468
26.12.2010; aktualizácia 11.8.2012
|
